Interview

Vplyvom celosvetovej pandémie koronavírusom bola na Slovensku predčasne ukončená volejbalová halová sezóna 2019/2020. Možno práve zavreté telocvične a haly spôsobili trochu väčší záujem o plážový volejbal a pod taktovkou SVF boli v lete po celom Slovensku organizované mládežnícke turnaje U16 a U18 s finálovým turnajom 17. – 19.8.2020 v Žiline. Dospeláci si užívali turnaje v sérii turnajov pod hlavičkou Summer Beach Tour 2020.
Výsledky našich hráčok na finálovom turnaji v Žiline:
U16
4. miesto M. Páneková / Z. Čurná (BVC Žilina)
9.-12.m. E. Schmidtová / M. Dolinská
U18
2. miesto M. Páneková / Z. Gecíková (BVC Žilina)
3. miesto El. Erteltová / N. Páchniková (BVC Žilina)
5. – 6.m. P. Košíková / S. Jelínková
7. – 8.m. N. Bérešová / I. Zeleňáková
9.-12.m. S. Dolinská / S. Haraslínová
9.-12.m. E. Goldbergerová / B. Okatá (VIVUS BA)

Hráčky pripravovali tréneri Lesia SlezákováIgor Prieložný až do kvalifikovania na finálový turnaj MSR.

Tréner Igor Prieložný: „To bol vlastne náš cieľ, dostať čo najviac dvojíc na MSR. Tým dvojiciam, ktoré sa kvalifikovali na finálový turnaj, táto účasť nahradila po psychickej stránke play off a malo ich pripraviť po mentálnej stránke ako selfcouching, prípravy a vyhodnotenie zápasu, súťaživosť, emócie. Z mojej strany spokojnosť s hojnou účasťou našich hráčok na finálovom turnaji MSR.“
Bez prípravy dobré výsledky nie sú možné. Ako to bolo, nám trošku pripomenú tréneri Lesia Slezáková a Igor Prieložný.

Ako často ste mali tréningy a ako prebiehali?
Tréningové jednotky na piesku vlastne začali už 11. mája, ale pôvodne to bola ,,len“ náhrada tréningov v hale, keďže kvôli koronavírusu vyšli opatrenia, ktoré sa dotýkali halových športov. Mali nahradiť cyklus, ktorý bol značne narušený ku koncu sezóny.
„Z tohto pohľadu koronakríza prišla vhod, všetky bratislavské dievčatá aj zo ženského A družstva sa postupne zapájala do beachovej prípravy“, pridáva sa aj tréner Igor Prieložný.
Až neskôr sme spojili príjemné s užitočným. Zo začiatku sme trénovali trikrát do týždňa na piesku, po čase sa však opatrenia zmenili a my sme tam pridali aj halu. Piesok sme sa snažili využiť ako ťažší povrch, aby sme vycibrili pohyb hráčok. Ale samozrejme po pár kvalifikačných turnajoch a po vytvorení dvojíc, ktoré sa ich zúčastňovali sme tréningy rozdelili a vybrané dvojice sme sa snažili pripraviť aj na možnosť postupu na finálový turnaj. Tréningy sme ale neupravovali na beachvolejbal, nakoľko sme chceli ponechať hráčkam systém ,,šestkového volejbalu“.

V rámci tréningov sa ti podarila úžasná vec, rozbehla si výzvu ,,Poraz svojho reprezentanta“.
Tak táto výzva vznikla z minúty na minútu. Trošku som využila situáciu s koronavírusom, nakoľko všetci naši reprezentanti boli na Slovensku. Veľa z nich som stretávala na Draždiaku, tak som sa do toho pustila. Pár tréningov som mala s Peťom Michalovičom, takže on bol prvý koho som oslovila. Ďalej pribudli Filip Gavenda, Romana Hudecová a Matej Kubš. V talóne som mala ešte Ninku Herelovú, Jožka Ogurčáka, Juraja Zaťka, bohužiaľ, nám to už časovo nevyšlo. Táto výzva mala jasný účel: ukázať hráčkam cez reprezentantov volejbal, a motivovať ich k tréningom. Myslím, že výzva nielen splnila účel, prekvapila dievčatá, ale aj sa to dosť rozbehlo, čo ma prekvapilo a potešilo zároveň. Chcela by som ešte raz aj tu poďakovať Peťovi, Filipovi, Romanke a Matejovi za možnosť stráviť s nimi čas a spolu s našimi dievčatami prežiť zopár volejbalových chvíľ.

Ako hodnotíš výkony dievčat, zopár dvojíc sa kvalifikovalo aj na MSR. A vidíš tu pri týchto dievčatách aj perspektívu z hľadiska beachvolejbalu?
Samozrejme treba v prvom rade pripomenúť, že pohyb na piesku je komplikovaný pre dievčatá, keďže sú v prvom rade halové hráčky. Ja osobne som ale bola veľmi milo prekvapená z toho, ako dievčatá ,,prepli“ na tento povrch. Tréningy prebiehali výborne počas celého tohto letného programu. Neboli však čisto postavené dvojice, ktoré by sme išli vytrénovať a nachystať na MSR. Jadro tréningovej skupiny tvorili staršie žiačky „A“. Všetky dvojice U20 sa pripojili neskôr. Aj preto sme sa zúčastnili len pár turnajov. Sólo fungovala dvojica Bérešová-Zeleňáková, ktorá trénovala s trénerkou Michaelou Cibuľovou. Ďalšia dvojica Košíková-Jelínková pravidelnejšie trénovali aj na Draždiaku a aj preto som od týchto dvojíc očakávala najviac. Ale môžem povedať, že všetky hráčky spravili počas tohto obdobia kus práce.

Viem, že je to ťažké, ale vedela by si vyzdvihnúť jednotlivé výkony dievčat, rasty, prípadne vlastnosti?

Hlavne treba povedať, že plážový volejbal je úplný iný šport ako volejbal v hale. Každá jedna, ktorá absolvovala tuto prípravu si zaslúži pochvalu, ale vyzdvihnúť zopar jednotlivych alebo kolektivnych rastov. Dvojice, ktoré síce nepostúpili, napríklad Borkaová-Tvrdoňová, musím vyzdvihnúť za volejbalové myslenie. Veľmi rýchlo sa adaptovali a vytvorili si systém, ktorý im vyhovoval aby ich hra mala hlavu a pätu. Na takomto povrchu je ťažký už len pohyb, nie to ešte beh a veľa hráčok malo problém s hodením sa za loptou. Tu vyzdvihujem Simonku Sikelovú, ktorá na tejto svojej slabej stránke zapracovala.

Kde boli najväčšie nedostatky?

Medzi najväčšie nedostatky radím pohyb hráčok, kontrola lopty a všestrannosť hráčok. Napriek tomu, že si pomerne rýchlo zvykli na povrch, volejbalový pohyb hráčok bol veľmi slabý. Kontrola lopty bola taktiež slabá – dievčatá mali občas problém udržať viac odbití cez sieť bez toho, aby im padla lopta. ,,Všestrannosť“ hráčok bol ale najväčším problémom. Beach je iný šport, kde každá potrebuje vedieť všetko – prihrať, nahrať, odútočiť (minimálne prehodiť loptu na druhú stranu). Jasné, že z blokárky libero nebude, ale zodvihnúť loptu nad seba by mala vedieť každá bez ohľadu na svoj post.

Mala si aj svoje favoritky, ktoré mali šancu dostať sa až na MSR?

Samozrejme, že najväčšie favoritky boli dve dvojice: Košíková-Jelínková, Bérešová-Zeleňáková. Moje favoritky boli Schmidtová-Dolinská. Aj preto, lebo toto zoskupenie bol môj nápad, ale malo to zaujímavú chémiu a príbeh. Tato dvojica vznikla náhodne a hlavne neskoro. Vôbec sme nevedeli či postúpia a postup si museli vybojovať na 2. kvalifikačnom turnaji, kde skončili na 3. mieste, ale to sme ešte vtedy nevedeli, či to postačí. A o to bol potvrdený postup na MSR krajší a vzácnejší.

Volejbalovým hnutím býva dosť často diskutovaná otázka techniky v plážovom volejbale a v šestkovom volejbale. Ako to vidíš ty? Škodí hranie plážového volejbalu v hale?

Lesia: Ja osobne si myslím, že plážový volejbal prináša viac pozitív ako negatív. Samozrejme, je to môj názor, s ktorým nemusia iní súhlasiť. Z plážového volejbalu sa dá veľmi veľa dobrých vecí preniesť do haly. Prehľad, rýchlosť, výbušnosť, časovanie, a v neposlednom rade všestrannosť hráčky. Otázka techniky je pre mňa tým pádom zodpovedaná už len tým, že ihrisko je menšie, teda treba väčšiu presnosť úderov.
„Súhlasím, ak príprava na piesku trvá viac ako 6 týždňov. Také mám skúsenosti s rakúskymi a nemeckými plážovými hráčmi, ktorých som trénoval v hale“, delí sa o svoje poznatky skúsený tréner Igor Prieložný. „Nevýhody sú technika a presnosť prihrávky, blok a útok, výhody vidím v podaní, obrane v poli a mentálnej príprave hráčok.“ Na záver pridáva: „V našich podmienkach by som dokonca odporúčal kombinovať halu a piesok v sezóne, hlavne v tejto neistej dobe.“

Lesi, máš nejaký odkaz pre dievčatá, ktoré rozmýšľajú nad plážovým volejbalom?

Plážový volejbal je veľmi krásny šport. Ten, kto ho miluje, ten si nájde cestu ho hrať aj na SR a ten, kto ho má rád, ho využije ako výborný doplnok k ceste za slávou v hale.

Trénerom ďakujeme za rozhovor a hráčkam za skvelú letnú sezónu 2020!

Share